Aká sexuálna výchova?

Autor: Michal Ježek | 6.2.2015 o 19:14 | Karma článku: 3,47 | Prečítané:  760x

Nevyjadriť sa k nadchádzajúcemu (zajtrajšiemu) referendu aspoň malým príspevkom by bolo snáď až ignoráciou prebiehajúcej búrlivej celospoločenskej diskusie.

Otázka č. 3. v znení: "Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho  správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samé nesúhlasia s obsahom vyučovania?" je predmetom môjho záujmu. Aby som na ňu mohol zodpovedne odpovedať, potreboval by som vyriešiť pár nezrovnalostí, ktoré po prečítaní tejto otázky registrujem.

1, Ak by som chcel nesúhlasiť s účasťou svojho dieťaťa na inkriminovanom vyučovaní, musel by som vidieť v predstihu, napríklad pred začiatkom školského roka učebnicu alebo učebné osnovy. Doposiaľ mi ale v mediálnom priestore, či v debatách na internete nikto nič podobné, napríklad slovenskú učebnicu sexuálnej výchovy neukázal (túto moju požiadavku nespĺňajú obrázky z nemeckej učebnice sexuálnej výchovy v istom letáku, na ktorý vám ale neviem poslať link, takže považujte tento môj zdroj za nerelevantný). Ďalšou podstatnou premennou v tejto rovnici je pre mňa otázka veku dieťaťa, t.j. v akom veku sa mu podávajú konkrétne informácie. Ja tvrdím, že je rozdiel, či sa o takých zložitých otázkach ako je sexualita, či eutanázia bavím so 7,12, či 16- ročnými deťmi. Tak isto asi 7- ročné dieťa nepochopí (česť výnimkám) čo sú to cyklické uhľovodíky alebo sociálny konštruktivizmus. Na záver zhrniem prvý bod: ak neuvidím konkrétnu učebnicu, či učebné osnovy pre konkrétny ročník základnej alebo strednej školy, k tejto otázke sa neviem vyjadriť. Podľa môjho názoru by takto abstraktné otázky nemali byť súčasťou referenda. Pochopiteľne, môj názor je len subjektívny, objektívny názor k tejto otázke už vygenerovala autorita na to určená - Ústavný súd Slovenskej republiky. 

2, Za problematickú považujem taktiež formuláciu : "ak deti samé nesúhlasia s obsahom vyučovania". Plne rozumiem mechanizmu, že dieťa nesúhlasí s obsahom vyučovania, povie to rodičom a tí to následne so školou riešia. Ale načo to takto formulovať. Zákonným zástupcom dieťaťa do zákonom stanoveného veku je predsa rodič. On o dieťati rozhoduje. Často ale rozhoduje v rozpore s tým, čo sa páči dieťaťu. Vrcholom demokracie (v tomto prípade by ale bolo presnejšie použiť neologizmus pedokracia, jedná sa o spojenie gréckych slov παιδί , paidí, dieťa a κράτος, krátos, vláda) by bolo, keby si učebnice a učebné osnovy (alebo trebárs aj kompletnú legislatívu) písali deti podľa, toho čo sa im páči, alebo čo považujú za potrebné, či morálne. Tento model tvorby školských osnov ale zatiaľ nikde v praxi zavedený nie je (aspoň ja o tom neviem).

A čo ak by nastala situácia, že rodič s obsahom vyučovania nesúhlasí a dieťa áno. Alebo naopak, dieťa s obsahom nesúhlasí a rodič áno. Jednalo by sa v tomto prípade o konanie v rozpore so záujmami dieťaťa? Rodič stojí v "tradičnej" spoločnosti jednoducho "nad" dieťaťom. On mu "vládne" až do veku plnoletosti (napadá mi další neologizmus, goneokracia, z gréckeho γονείς, goneís, rodičia ). Preto považujem za úplne zbytočné a mätúce vkladať "klauzulu" o detskom súhlase do referendovej otázky. Z praktického hľadiska je totiž dôležité, aby otázka v tak dôležitom nástroji demokracie, akým referendum jednoznačne je, bola jednoduchá, zrozumiteľná a logická. U otázky č.3. v tomto referende tieto atribúty postrádam.

3, Ak by som teda raz dostal do rúk učebnicu, alebo osnovy k inkriminovaným predmetom a nesúhlasil by som s nimi, teda s účasťou môjho dieťaťa na tejto časti vyučovania, vznikla by nasledovná situácia. Pred začiatkom školského roka by som túto skutočnosť nahlásil škole. Škola by mohla reagovať nasledovne: pre deti, ktorých rodičia nesúhlasia s obsahom inkriminovaných výchov by bola vytvorená nejaká iná výchova, s obsahom ktorej by rodičia pochopiteľne museli súhlasiť. To by ale vyžadovalo intenzívnu komunikáciu medzi školou, prípadne ministerstvom školstva a rodičmi, čo nepovažujem za nemožné, ale prinajmenšom za komplikované. V praxi by potom mohlo prísť k situácii, že by mohlo vzniknúť niekoľko rôznych výchov, podľa toho, čo by vyhovovalo predstavám rodičov. Tento stav by bolo komplikované, nie však nemožné riešiť, bolo by potrebné vytvoriť osnovy, učebnice, vyškoliť učiteľov či zaviesť nové študijné odbory na vysokých školách pedagogického zamerania. Samozrejme argument o komplikovanosti takýchto systémových opatrení by strácal na relevancii v prípade názorovej konzistentnosti rodičov, ktorí nesúhlasia s obsahom inkriminovaných výchov. Ak by teda vznikli len jedna, alebo dve alternatívne výchovy, bolo by jednoduchšie uviesť ich do praxe.

Zhrnutie:

Obsah referendovej otázky č.3 : S obsahom otázky súhlasím. Ak niekto nesúhlasí s obsahom inkriminovaného vyučovania, mal by mať možnosť si vybrať alternatívu.

Forma referendovej otázky č.3 : Forma otázky mi nesedí, pripadá mi koncipovaná spôsobom, ktorý evokuje predstavu, že školský systém na Slovensku vnucuje deťom niečo negatívne proti vôli ich samých a najmä proti vôli ich rodičov. Ak by som mohol organizátorom referenda, teda Aliancii za rodinu poradiť, bolo by dobré, otázku trochu presekať, napríklad: Súhlasíte s tým, aby mohli rodičia odmietnuť účasť svojich detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania, či eutanázie, ak sa jeho obsah nezlučuje s ich presvedčením, a vybrať si alternatívne predmety, ktoré sa zlučujú s ich presvedčením? Samozrejme, okrem toho by sa obsah týchto alternatívnych výchov musel zlučovať aj s legislatívou SR.

Kontext referendovej otázky č.3 : Ako som už naznačil, neviem o aký obsah vyučovania sa konkrétne jedná. Aliancia za rodinu, ako iniciátor referenda na svojej stránke v príliš konkrétne informácie neposkytuje (http://www.alianciazarodinu.sk/preco/sexualna-vychova/) , aspoň mňa teda nepresvedčili. Tak isto postrádam nejakú fundovanú celospoločenskú diskusiu na tému inkriminovaných výchov a ich alternatív. Podobne mi nevyhovuje kontext celého referenda, možno ak by bola otázka č.3 (s mierne pozmeneným znením) umiestnená medzi inými otázkami, neváhal by som. V prípade tohto referenda a týchto otázok som značne zmätený, prvé dve otázky sú z "chlievika" konzervatívnej agendy a otázka č.3 je naopak tvrdo liberálna.

Veta na záver: V dobe internetu je síce snaha regulovať obsah vyučovania na školách chválitebným počinom, ale deti si dnes nájdu tie "nesprávne" informácie pokojne sami kliknutím na počítači....

P.S. Sám som rodič, ale mám dieťa ešte v predškolskom veku.


 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?